Druhy škrečkov
Škrečok zlatý (sýrsky)
Tento hlodavec žijúci vo voľnej prírode dosahuje 20-35 cm a aj s jeho váhou 200-500 gramov o ňom môžeme povedať, že patrí medzi najväčšie hlodavce. Charakteristické je preň pestré sfarbenie.
Samičke sa rodí 4 - 12 mláďat, no tento počet veľmi rýchlo klesá. Aj preto je škrečok poľný vyhlásený za chránený druh.Škrečok zlatý je rozšírený západne od Kaspického mora a v oblasti, ktorá leží medzi Kaspickým a Čiernym morom. Je veľký asi 15 cm a dožíva sa od 2 do 4 rokov. Pri škrečkovi zlatom existuje veľa farebných mutácií. Podľa základných kritérií, čiže farba srsti, dĺžka srsti, vzor bielej srsti, sa škrečky zlaté delia do typových skupín:
FARBA SRSTI: zlatá, škoricová, hrdzavá, šedá,
krémová, biela, čierna,...
DĹŽKA SRSTI: kráka ,dlhá, dlhá vlnitá, hladká
saténová, bezsrstý škrečok
VZOR BIELEJ SRSTI: pruhovaný, prevažne škvrnitý,
biela prechádza do inej farby, prevažne škvrnitý aj na
bruchu
Škrečok džungalsky
Škrečok zlatý má v škrečkovi džungarskom veľkú konkurenciu. V posledných rokoch začína byť tento hlodavec veľmi rozšírený v obchodoch, čiže aj v domácnostiach. Vďaka jeho 9 cm sa zaradil do skupinky trpasličích škrečkov. Jeho dĺžka života je kratšia ako u škrečka zlatého. Sú to približne 2 - 3 roky.
Na jeho sivohnedom chrbátiku sa tiahne tmavý úhorový pás. Boky tela, bruško a chvostík sú biele. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch. Prvý, Phodopus sungorus campbelli, je hnedý až sivý. Väčšinou sa neprefarbuje do zimnej srsti. Druhým poddruhom je Phodopus sungorus sungorus. Jeho srsť je akoby zimná. Má bielu, prípadne svetlosivú farbu s tmavším pásom. Oba poddruhy škrečka džungarského sa v prírode vyskytujú v Kazachstane, Altaji, západnej Sibíri a v Mongolsku. Živí sa nielen semenami, ale požiera i rozličný hmyz a húsenice. V zajatí ich môžeme chovať aj v pároch. Mláďatá sa kotia holé a slepé, no už na 10. deň sú osrstené a na 11. deň sa im otvárajú očné mihalnice. Škrečky džungarské upadajú do zimného spánku len pri dlhodobejšom ochladení. Ku kupovanému krmivu pridávame aj ovocie a zeleninu. Ak je jej dosť voda nie je potrebná.
Škrečok roborovsky
Tento škrečok je najmenším žijúcim škrečkom, čím robí spoločnosť škrečkovi džungarskému v jeho trpasličej skupine. Jeho veľkosť je len 5,5 cm a dĺžka ochlpeného chvosta 5 - 10 mm. Má robustné, no malé a krátke telíčko. Veľkú, no krátku hlavičku a malé, okrúhle a len slabo ochlpené ušnice. Nohy sú krátke, chodidlá osrstené. V zime mu srsť bledne. Žije v Mongolsku, Rusku v oblasti susediacej s Mongolskom a v severnej Číne. Vyhýba sa vegetácii so súvislým porastom. Vyhrabáva si diery hlboké 500 - 1000 mm, ktoré vyúsťujú do rozšírených komôr a vystieľa si ich srsťou. Dožíva sa okolo 2 rokov. Na chov v domácnosti je vhodný. Neodporúčam ho však veľmi neskúseným a malým chovateľom, kvôli jeho rýchlosti a vrtkosti. Mohlo by sa stať, že sa vám vyšmykne a spadne z väčšej výšky, čo môže spôsobiť jeho zranenie, či dokonca smrť.
Škrečok čínsky
Patrí do rodu sivých škrečkov (cricetulus). Sú to hlodavce s typickým štíhlym telom dlhým 8 - 12,5 cm. Rozoznávacím znakom tohto rodu je neosrstený chvost dlhý 25 - 106 mm. Ušnice sú krátke, pokryté hustými jemnými chĺpkami. Oči nie sú výrazne vypuklé ako pri džungarských škrečkoch, ale sú stredne veľké. Povrch tela je sivý alebo tmavožltý, bruško je svetlosivé alebo biele. Dĺžka života je približne ako u škrečka zlatého 2 - 3,5 roka. Škrečok čínsky obýva stepi, lesostepi i polopúšte severnej Číny. Je to hlodavec s typickou súmračnou aktivitou. Cez deň sa ukrýva z jednoduchých dierach. Živí sa semenami rozličných rastlín, ale skonzumuje i veľa hmyzu.
